jednovaječný

Czech

Etymology

From jedno- +‎ vejce +‎ -ečný.

Pronunciation

• IPA^(key): [ˈjɛdnovajɛt͡ʃniː]

Adjective

jednovaječný

1. monovular

Declension

Declension of jednovaječný (hard)

singular
	masculine animate	masculine inanimate	feminine	neuter
nominative	jednovaječný		jednovaječná	jednovaječné
genitive	jednovaječného		jednovaječné	jednovaječného
dative	jednovaječnému		jednovaječné	jednovaječnému
accusative	jednovaječného	jednovaječný	jednovaječnou	jednovaječné
locative	jednovaječném		jednovaječné	jednovaječném
instrumental	jednovaječným		jednovaječnou	jednovaječným
plural
	masculine animate	masculine inanimate	feminine	neuter
nominative	jednovaječní	jednovaječné		jednovaječná
genitive	jednovaječných
dative	jednovaječným
accusative	jednovaječné			jednovaječná
locative	jednovaječných
instrumental	jednovaječnými

See also

• dvojvaječný

Further reading

• jednovaječný in Příruční slovník jazyka českého, 1935–1957
• jednovaječný in Slovník spisovného jazyka českého, 1960–1971, 1989