dvojvaječný

Czech

Etymology

From dvoj- +‎ vejce +‎ -ečný.

Pronunciation

• IPA^(key): [ˈdvojvajɛt͡ʃniː]

Adjective

dvojvaječný

1. biovular

Declension

Declension of dvojvaječný (hard)

singular
	masculine animate	masculine inanimate	feminine	neuter
nominative	dvojvaječný		dvojvaječná	dvojvaječné
genitive	dvojvaječného		dvojvaječné	dvojvaječného
dative	dvojvaječnému		dvojvaječné	dvojvaječnému
accusative	dvojvaječného	dvojvaječný	dvojvaječnou	dvojvaječné
locative	dvojvaječném		dvojvaječné	dvojvaječném
instrumental	dvojvaječným		dvojvaječnou	dvojvaječným
plural
	masculine animate	masculine inanimate	feminine	neuter
nominative	dvojvaječní	dvojvaječné		dvojvaječná
genitive	dvojvaječných
dative	dvojvaječným
accusative	dvojvaječné			dvojvaječná
locative	dvojvaječných
instrumental	dvojvaječnými

See also

• jednovaječný

Further reading

• dvojvaječný in Příruční slovník jazyka českého, 1935–1957
• dvojvaječný in Slovník spisovného jazyka českého, 1960–1971, 1989