kráľ

See also: kral, Kral, král, Král, and Kráľ

Old Slovak

Etymology

Inherited from Proto-Slavic *korľь. First attested in 1407.

Noun

kráľ m anim

1. king (male monarch; a man who heads a monarchy)
2. (in the animal kingdom) king (leader of a group of animals)
3. (mineralogy) gold

Descendants

• Pannonian Rusyn: краль (kralʹ)
• Slovak: kráľ

References

• Majtán, Milan et al., editors (1991–2008), “kráľ”, in Historický slovník slovenského jazyka [Historical Dictionary of the Slovak Language] (in Slovak), volumes 1–7 (A – Ž), Bratislava: VEDA, →OCLC

Slovak

Etymology

Inherited from Old Slovak kráľ, from Proto-Slavic *korľь.

Pronunciation

• IPA^(key): [kraːʎ]
• Homophone: Kráľ

Noun

kráľ m anim (genitive singular kráľa, nominative plural králi, kráľovia, genitive plural kráľov, declension pattern of chlap)

1. king
2. (chess) king

Declension

Declension of kráľ

	singular	plural
nominative	kráľ	králi, kráľovia
genitive	kráľa	kráľov
dative	kráľovi	kráľom
accusative	kráľa	kráľov
locative	kráľovi	kráľoch
instrumental	kráľom	kráľmi

References

• “kráľ”, in Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV [Dictionary portal of the Ľ. Štúr Institute of Linguistics, Slovak Academy of Science] (in Slovak), https://slovnik.juls.savba.sk, 2024